Milé sedmoKRÁSKY,
úplne prvá kniha, ktorú som kedy prečítala, bol Ostrov pokladov. Mala som asi deväť, bol víkend a vonku bolo škaredo. Neviem, čo ma to napadlo, ale zablúdila som k našej domácej knižnici. V tomto krehkom veku som mala za sebou akurát tak Danku a Janku a Guľka Bombuľka (Mária Ďuríčková forever!), takže keď som sa rozhodla, že idem čítať, nevedela som, čo si to vlastne idem vybrať. Ostrov pokladov znel rozprávkovo, predpokladám, že to bola moja motivácia. To víkendové dopoludnie som sa hnala spolu s pirátmi za pokladom. Takto vznikla moja celoživotná vášeň, pretože odvtedy ma nikto a nič na svete nedonútilo pustiť knihu z ruky. Doteraz milujem lenivé víkendy, kedy sa maximálne presuniem z postele na gauč a ponorím sa do nového dobrodružstva.
Dobrodružstvá sú už také. Každá z nás má vlastnú definíciu. Čo je pre jednu úplne bežná vec, je pre druhú životné dobrodružstvo. Všetci asi ale máme zakorenenú predstavu, že ak sa nevydáme na cesty, poprípade nie sme super sexy hľadač pokladov, nevenujeme sa adrenalínovým športom alebo pre niečo neriskujeme doslova svoj krk, o dobrodružstvách môžeme len snívať (alebo čítať). S týmto názorom zásadne nesúhlasím. Dobrodružstvo je o tom, ako si ho zadefinujeme my samé. Je to ten krok do neznáma, kedy sa rozhodneme, že zariskujeme, lebo to, čo môžeme získať, je úžasnejšie ako čokoľvek v našom v živote. Dobrodružstvo sa môže začať chytením za ruku, nasadnutím na lietadlo alebo telefonátom. Nemusíme byť Lara Croft, aby sme mali dobrodružný život.
Až donedávna som si myslela, že najväčším dobrodružstvom môjho života bolo, keď som nasadla na lietadlo a odsťahovala sa na druhú stranu sveta. Čas to bol určite dobrodružný, zažila som toho veľa, veľa videla a spoznala úžasných ľudí, ale až teraz si uvedomujem, že môj každodenný život v mojom rodnom meste (áno, spravila som nemysliteľné a vrátila sa) je omnoho dobrodružnejší ako čokoľvek, čo som doteraz zažila.
Nikdy neviem, čo mi deň prinesie. Či už sú to výzvy, alebo každodenné maličkosti, vždy sú pre mňa dobrodružstvo. Niektoré zvládam s úsmevom, pri iných sa nervujem a šediviem, ale nemenila by som. Možno je to fakt o uhle pohľadu. Ak vás to, čo robíte (a teraz nemyslím len pracovne), baví, je to vždy dobrodružstvo.
Najväčšou známkou možného dobrodružstva je podľa mňa to, že neviete, čo vás čaká. Máte nejasnú predstavu, ako by to všetko mohlo vyzerať, ale isté si nikdy byť nemôžete. Samozrejme, že všadeprítomné je nadšenie z možností, ktoré sa vám otvárajú. Zatiaľ najväčším dobrodružstvom môjho života ste vy, milé sedmoKRÁSKY 
Pamätám si, keď sme s Tínou Vale spriadali plány (ako často zvykneme) a zrazu sme sa na seba pozreli, ako keby nás niekto obaril vriacou vodou. Naraz sme si totiž uvedomili, že to, do čoho sa púšťame, má veľký potenciál, ktorý nie sme asi ešte stále schopné úplne pochopiť. Celá táto cesta, na ktorú sme sa všetky spoločne spolu vybrali, je dobrodružstvo lemované sedmokráskami, niekedy frustrujúce, niekedy úsmevné, ale vždy napĺňajúce. A stavím sa, že bude pokračovať a prekvapovať nás aj naďalej
V nadchádzajúcich dňoch nás bude čakať dobrodružná téma. Každá sedmoKRÁSKA ju poňala po svojom, lebo každá je iná a má vlastné merítko na dobrodružstvá. Tak dúfam, že budete čítať spolu s nami.
Ja vám prajem veľa zdaru vo vašich každodenných dobrodružstvách
Vaša sedmoKRÁSKA
Etta Henri
