Predpokladám, že ste všetky počuli o čiernom pondelku, proteste, ktorý sa udial na podporu poľských žien, nielen v Poľsku, ale po celom svete. Tento protest sa našťastie neudial bez povšimnutia a zákon, ktorý sprísňuje už aj tak jeden z najprísnejších interupčných zákonov v Európe, neprešiel. Vyvstáva však otázka, ako je možné, že takýto zákon v dnešnej dobe vôbec prejde prvým čítaním?
Je dôležité podotknúť, že tento prípad sa netýka len silno katolíckeho Poľska. V Spojených štátoch politici za posledných pár rokov systematicky sťažujú prístup k potratom. V mnohých štátoch vďaka rôznym reguláciám ostávajú jedna-dve kliniky, ktoré môžu vykonávať potraty. Nesmieme však zabudnúť ani na minuloročný pokus KDH u nás na Slovensku.
Tí, ktorí stoja na čele tohto boja, dookola opakujú jednu mantru: každý život je vzácny. To je samozrejme pravda, o tom sa nikto neháda. Pokrytecké však je, že im je jedno, čo sa s týmto vzácnym životom stane po narodení. V USA môže tieto deti pokojne odstreliť šialenec, ale tí istí okresávači ženských práv pokračujú v uvoľňovaní zákonov o zbraniach. U nás je zase jedno, že sa dieťa stane súčasťou systému, ktorý má tak ďaleko od aspoň dobrej úrovne, že na ňu ani nedovidí.
Najviac na celej situácii ma udivuje, kto sa zakaždým snaží okresať naše práva. Jedná sa totiž skoro výlučne o privilegovaných starých mužov (česť ženským výnimkám, odovzdajte svoju maternicu, nemáte na ňu právo). Ako môže niekto takýto rozhodovať o mojich najintímnejších právach, a ešte k tomu na základe svojich náboženských presvedčení?
Môžete byť za potraty, môžete byť osobne proti nim, dôležité je, že ako ženy máme právo voľby. Čo sa mi asi najviac nepáči, je, že na základe ich rétoriky to vyznieva, akoby sme chodili na potraty každý druhý mesiac (taaak, čo mám na pláne dneska? Hmmm, banka, musím ísť do drogérky, dochádzajú mi tyčinky do uší, a potom si dám jeden potrat, už som dlho nebola). Potrat, ak je rozhodnutím ženy, nie je nikdy rozhodnutím jednoduchým. Každá jedna žena, ktorá ho podstúpila, mala na to závažný dôvod. Je to jedno z najťažších rozhodnutí v živote, ktoré nikto neberie na ľahkú váhu. Stále je to však rozhodnutie danej ženy, nie starých politikov, ktorí naháňajú hlasy pred nadchádzajúcimi voľbami.