Musím sa priznať, že som asi až príliš racionálny človek na to, aby som verila na také koncepty, ako je osud. Predstava, že nejaká vyššia sila naplánovala všetko nielen v mojom živote, ale aj celkovo vo svete, je podľa mňa dosť pritiahnutá za vlasy a skôr výhovorka, ktorú si vymysleli tí, ktorí nie sú schopní a ochotní prijať zodpovednosť za svoje činy. Jednoducho, v mojich očiach je osud barlička.
V mojich očiach je všetko, čo sa v našich životoch deje, reakciou na naše predošlé činy alebo rozhodnutia. Ak sa vám niečo deje, môžete si za to samé, milé sedmoKRÁSKY 
. Samozrejme, nežijeme vo vákuu, takže moje predchádzajúce tvrdenie má malú trhlinku; náš život je ovplyvnený aj rozhodnutiami a činmi iných ľudí (malá úľava pre tie, ktoré desí predstava, že si za to môžu samé :)).
Predstava, že ak by sme nestretli niekoho zásadného, niekoho osudového, náš život by mal úplne iný smer, sa mi pozdáva. Nie je úžasné, že máme moc zmeniť životy iných ľudí? Samozrejme k lepšiemu
Keď sa pozrieme na históriu, je popredkávaná osudovými stretnutiami. Každé veľké rozhodnutie, každý vedecký objav, nová filozofia alebo politické rozhodnutie neboli nikdy vykonané jedným človekom. Z dejepisných učebníc sa môže zdať, že históriu sveta formovali jednotlivci, ale keď sa nad tým zamyslíte, je to úplná hlúposť. Väčšina z nás sa sama nerozhoduje ani o takých banálnych veciach, ako čo si dať na obed. Pochybujem, že sa niekto niekedy sám rozhodol, že nejaký národ pôjde do vojny.
Posledný mesiac som začala pozerať neuveriteľný seriál Cosmos: A Spacetime Odyssey. Je to úžasný seriál, kde vysvetľujú svet okolo nás, vznik života, ale aj to, čo vieme o vesmíre ako takom. Súčasťou je aj vyrozprávanie príbehov vedcov, ktorí vykonali zásadné objavy, ktoré nám pomohli lepšie pochopiť svet okolo nás. Jedným z nich bol samozrejme Isaac Newton. Čo ma prekvapilo asi najviac, bolo, že Newton bol zatrpknutý mladý odľud, ktorý svoj prevratný objav o gravitácii urobil, keď bol veľmi mladý, ale kvôli svojmu odporu voči ľuďom dal gravitáciu doslova do šuflíka, kde ležala zabudnutá, kým ho jeho priateľ Halley (Halleyova kométa) nepresvedčil, aby svoju prácu publikoval.
Niečo na tých osudových stretnutiach bude. Stavím sa, že keď sa nad tým zamyslíte, prídete na pár osudových aj vo svojom živote, čo je sranda, lebo všetky sme krásne a večne mladé a ešte sa nám nič nestalo
Téme osudových stretnutí sa budeme venovať v najbližších dňoch, tak dúfam, že budete čítať s nami.
Vaša sedmoKRÁSKA
Etta Henri
