Úryvok z jedného dokumentárneho filmu o tehotenstve, ktorý som minulý rok videla na youtube, znel: „Je ťažké otehotnieť, byť tehotná a taktiež ostať tehotná.“ Rada by som sa zamerala na poslednú časť tohto výroku. Aj vy ste už určite počuli, že v prvom trimestri tehotenstva sa môžu vyskytnúť komplikácie, že prvý trimester je považovaný za najkritickejšie obdobie tehotenstva, a preto sa nedá ešte spoliehať, že radostná novina ostane radostnou aj o pár dní či týždňov. Veď aj pred zamestnávateľom sa zvyčajne prvé tri mesiace tehotenstva utajujú a gynekológovia druhý stav ešte nenazývaju tehotenstvom (tehotenskú knižku dostanete až po úspešných 10 týždňoch gravidity). Každopádne počuť o niečom je diametrálne odlišné od niečoho, čo berieme na vedomie. A takú komplikáciu, akou je spontánny potrat v prvých týždňoch tehotenstva, začneme brať na vedomie až v momente, keď sa s ňou osobne stretneme. Či už ju zažijeme na vlastnej, či kamoškinej koži.
Niekto by si mohol povedať: „Ale veď nikomu v mojom okolí sa nič také neprihodilo.“ Mylná mienka, ktorá sa rýchlo vyfarbí, keď sa človek začne zaujímať a zistí, že je to vlastne niečo úplne normálne. Niečo, čo sa deje pravidelne, len sa k nemu táto informácia ešte nedostala, pretože je to chúlostivá téma, s ktorou sa málokto rád „chváli“. To je aj jedným z hlavných dôvodov, prečo je táto téma tabuizovaná. Je s ňou spojený nepríjemný pocit straty blízkeho, neschopnosti zabrániť situácii a zlyhania po fyzickej stránke. Avšak všetky tieto pocity sú neoprávnené, aj keď prirodzené a bežné. A ešte k tomu to samotné slovo, „potrat“ znie v našich ušiach horšie ako nadávka. K letmému pochopeniu celej záležitosti si poďme povedať o samotnom spontánnom potrate niečo bližšie.
Spontánny potrat je reakciou tela na nezvrátiteľné negatívne následky, ktoré nastanú pri vývoji oplodneného vajíčka (vajíčka preto, lebo embryo sa nemusí vždy vyvinúť). Môže nastať ešte pred tým, než si žena vôbec uvedomí, že je tehotná. Oplodnené vajíčko sa ani nestihne uchytiť v maternici alebo je odlúčené počas prvej menštruácie vyplavením von z tela. Alebo nastáva krátko potom, ako žena zistí, že je tehotná. A to už začína by(i)ť na city. Niekedy to však príde až po dlhšom čase, kedy už je žena oboznámená so svojím druhým stavom, no nie s celým „scenárom“. Potom vám už len pán doktor podá predpísaný „skript“, ktorý vám zabezpečí hlavnú úlohu v divadelnej hre „Jednodňový pobyt v nemocnici“. Väčšinou totižto dochádza k tzv. missed abortion (zamlčaný potrat), kedy je všetko pekne uchytené v maternici, no embryo už, bohužiaľ, nejaví známky života, či tam dokonca ani nie je. A vy následne musíte absolvovať kozmetickú úpravu sliznice maternice prostredníctvom rýchlej operácie v celkovej narkóze – menom kyretáž, kedy vám všetko pekne vyškrabkajú predtým, než by samotný spontánny potrat nastal sám (pretože to nemusí byť až taká sranda a hrozia komplikácie). A tak máte o zážitok naviac z nemocnice, z plnej narkózy a z jedného nešťastného nezdaru.
Ale prečo sa to celé deje? Prvý trimester je veľmi dôležitým obdobím, kedy sa tvorí základ nového človeka. A základ je najdôležitejší, preto si príroda dá sakramentsky záležať, aby bolo všetko v poriadku. Ak nie je, musí sa toho zbaviť. Samotná príroda zariadila, že v nás funguje kontrolný mechanizmus, ktorý sa v prípade komplikácií zalarmuje a po posúdení kvality „produktu“ zvolí stratégiu záchrany či zneškodnenia. Znie to kruto, ale príroda takto pracuje už milióny rokov. Tento proces sa tiež nazýva prirodzený výber.
Aby ste si nemysleli, že je príroda ako nespokojný spisovateľ vo filme, ktorý po každej zlej vete pokrčí papier s nedopísaným textom a hodí ho do koša, tak vedzte, že pokiaľ sa chyba dá zvrátiť, zahajuje sa stratégia opravy a tehotenstvo pokračuje ďalej.
Avšak príčiny spontánneho potratu sú dvojakého charakteru, buď je chyba na strane genetiky či samotných prijatých chromozómov, alebo telá rodičov nefungujú až tak dobre. Znie to priam hororovo, no strašidelnejšia je doba, v ktorej žijeme. Samé chemikálie, toxíny, chronický stres, naháňanie sa, a hlavne (čomu som celý život nechcela veriť) odsúvanie materstva na neskorší vek. Čiže „se vším všudy“ dokonalý umelý svet utekajúci míľovými krokmi pred tým prírodným (prirodzeným). A tak dochádza k nedokonalému vývoju vajíčok a spermií, kedy následne po vzájomnom splynutí stačí, že je chyba iba na jednej strane (a verte, že tých chýb môže byť neúrekom). Ale nedokonalosť býva aj na strane prírody, keďže sa vždy snaží vložiť do každého svojho „diela“ niečo nové, čo nie vždy končí úspechom. A potom tu máme telo samotnej matky, u ktorej problémy s hormonálnou či imunitnou sústavou, nedokonalosti maternice a infekcie či choroby znamenajú obtiaže v tehotenstve. No aby sme nezaťahovali do toho len ženy, tak spomeniem aj otcov, ktorí môžu mať problémy s vývojom spermií a taktiež byť prenášačmi nejakej fajnovej chorôbky. Nechcem však zachádzať do podrobností, pretože o tejto problematike by sa dala napísať celkom pekne tučná kniha.
Suma sumárum, hlavným odkazom tohto krátkeho článku, ktorý jemne hladká túto obšírnu problematiku, je, že spontánny potrat je v našich „kuloároch“ viac než častý (to, že niečo nevidíme, neznamená, že to neexistuje), a najdôležitejšou časťou odkazu je fakt, že je to niečo prirodzené. Väčšinou sa mu nedokážeme ani vyhnúť, ani mu zabrániť. Hlavné je nezblázniť sa z toho, ak si vyberie aj nás, pretože to neznamená, že nemôžeme mať deti, že sme niečo pokazili alebo sme úplne neschopní. Znamená to len, že vývoj nešiel správnou cestou a došlo k poškodeniu (postihnutiu), ktorý nastal v začiatočnej fáze vývoja, kedy ešte nebolo všetko skompletizované. Keby totižto vývoj pokračoval, mohlo by prísť aj dačo horšie. Netreba sa hneď po prvom nezdare vzdávať, a aj keď príde ďalší nezdar, kresliť čerta na stenu. Niekedy to príde hneď, niekedy si človek jednoducho musí chvíľku počkať. Hlavne vedzte, že v tom nie ste samé a deje sa to aj iným okolo vás. A dokonca častejšie, než by ste si mysleli.
